Pavol Fabian

(v texte sú použité poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

Keď sa už predchádzajúce riadky točili okolo hladovky, tak ďalší druh samovraždy vykonateľný bez použitia pomôcok závisí tentoraz nie od odopierania si jedla, ale práve naopak od jeho konzumácie.

Ide o to, že adept samovraždy sa prežerie. Začiatočná fáza takéhoto pokusu o odchod zo sveta môže byť celkom príjemná. S pribúdajúcim množstvom jedla v žalúdku sa lahodný pocit vytráca – drvivá väčšina čitateľov tento stav pozná z obdobia okolo Vianoc a z krátkeho výpredajového obdobia, keď sa hypermarkety potrebujú rýchlo zbaviť hoci vagónu nahnitých banánov a dávajú ich po tri centy za tonu.

Za veľmi systematickú príručku k samovražde spáchanej nadmernou konzumáciou jedla možno považovať kultový film s názvom Veľká žranica (La Grande Bouffe) s Marcellom Mastroiannnim, Michelom Piccolim, Philippom Noiretom a Ugom Tognazzim v hlavných úlohách. V časoch hospodárskej krízy, keď mnoho ľudí nemá ani na kôrku suchého chleba, však takýto spôsob samovraždy môže byť ťažšie dostupný. Ak nemáte dostatok prostriedkov na usporiadanie veľkej žranice a na nákup dostatočného množstva kvalitatívne vyhovujúcich požívatín[1] pokúste sa votrieť na:

• predvolebný míting najsilnejšej politickej strany[2]
• na reklamnú akciu farmaceutickej firmy predstavujúcej lekárnikom a doktorom novinku na trhu liečiv
• na východniarsku svadbu[3]
• alebo aspoň opakovane sa postaviť do radu vo výdajni teplej polievky Armády spásy

Tam všade sa poskytuje jedlo zdarma…

Táto metóda samovraždy je však trochu zradná. Ak ste gurmán, labužník, maškrtník a radi jete a pritom vôbec nechcete predčasne odísť z tohto sveta, mali by ste si uvedomiť, že po istom stupni prežrania sa, môžete zhasnúť ako svieca načisto neplánovane. Odstrašujúcim príkladom je postava slovenských dejín – kráľ Ján Zápoľský, ktorý panoval v rokoch 1526 – 1540.

Po smrti kráľa Ľudovíta II. zvolili a korunovali 11. novembra 1526 v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa práve jeho[4]. O štrnásť rokov neskôr, v júli 1540, sa v Šebeši na oslavách narodenín svojho prvorodeného syna kráľ Ján Zápoľský tak prežral, že ho porazilo. Pochovali ho v Stoličnom Belehrade.

[1] čiže v podstate všetkého, čo nepochádza z Poľska

[2] iste bude guláš…

[3] Bude vás tam toľko, že jeden hladný krk navyše si nikto nevšimne.

[4] O rok neskôr v Bratislave zvolili a neskôr 3. novembra 1527 korunovali za uhorského kráľa aj arciknieža Ferdinanda. Oboch korunoval nitriansky biskup Štefan Podmanický a nebolo mu nič čudné.  Založili tak tradíciu, že na Slovensku je z nepochopiteľného dôvodu všetko dvojmo  – napr. dve súťaže krásy o Miss, dve spisovateľské organizácie, dvojo učiteľských odborových organizácií, dve tajné služby, dvaja uhorskí králi zároveň…